Beauty,Fashion... :)*

Na každého ináč

Hoci sú účinky alkoholu často opisované ako depresívne, alkohol pôsobí ako zmes povzbudzujúcich a upokojujúcich účinkov. Samozrejme, nepôsobí na všetkých rovnako – a tieto povzbudzujúce, upokojujúce, či depresívne účinky sa môžu líšiť od jednotlivca k jednotlivcovi. Psychiatri už predtým predpokladali, že ľudia, ktorí majú skúsenosti so slabším účinkom alkoholu, majú väčšiu pravdepodobnosť zneužitia látky.

Dvojitá pohroma

Avšak nová štúdia, zverejnená v magazíne Archives of General Psychiatry, ktorú realizovali vedci z Chicagskej univerzity, ukázala, že ťažkí pijani majú skúsenosti s väčšou citlivosťou voči uspokojujúcim a povzbudzujúcim účinkom alkoholu, spolu s nižšou citlivosťou voči útlmu. Výskumníci tvrdia, že táto „dvojitá pohroma“ účinkov alkoholu predpovedá, ktorí z nás v priebehu dvoch rokov prejdú k závažnejšiemu a návykovému pitiu alkoholu.

„Výsledky menia naše uvažovanie o tom, ako reakcia na alkohol ovplyvňuje rozvoj závislosti. Nejde len o celkovú toleranciu, ale aj citlivosť na euforické efekty alkoholu, ktoré zvyšujú riziko nadmerného pitia,“ vysvetľuje Andrea King, PhD, profesorka psychiatrie a behaviorálnej neurovedy na University of Chicago a hlavná autorka štúdie.

Najnebezpečnejšie je „flámové“ pitie

„Epizódové“ alebo „flámové“ pitie, ktoré je definované ako konzumácia viac ako piatich alkoholických nápojov u mužov a viac ako štyroch u žien v priebehu dvoch hodín alebo kratšieho času – je jednou z častých činností medzi vysokoškolskými študentmi alebo mladými dospelými. Podľa Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb zhruba 75 percent alkoholu v Spojených štátoch je spotrebovaného počas epizód pitia.

„Epizódové pitie je problémom v našej spoločnosti, a to najmä u mladých dospelých, čo môže viesť k vážnym následkom v priebehu času. Malý výskum ukázal, že flámoví pijani môžu reagovať odlišne na alkohol, ako nežní spoločenskí konzumenti, čo sa v priebehu času  môže nebezpečne zmeniť a spôsobiť stratu kontroly,“ tvrdí odborníčka.

Ako na to prišli?

Výskumníci študovali takmer 200 mladých ľudí vo veku 21 až 35 rokov, ktorí netrpeli závislosťou na alkohole. Rozdelili ich do dvoch skupín - ľahší a ťažší pijani. U ťažkých pijanov bola hlásená konzumácia 10 až 40 alkoholických nápojov priemerne za týždeň s aspoň jednou flámovou epizódou týždenne. Ľahší pijani pili v priemere 1 až 5 nápojov za týždeň a len zriedkavo flámovali. Následne na jednotlivcoch testovali účinky alkoholu – po skončení pitia odpovedali na otázky o tom, ako sa cítia a každé tri hodiny im bola robená dychová skúška.

Mozgy ľahkých a ťažkých pijanov reagujú na alkohol odlišne

Kým ľahkí pijani boli viac citliví na celkový účinok alkoholických nápojov ako ťažkí pijani, zážitok, ktorý opísali, bol veľmi odlišný. Ťažkí pijani uvádzali pozitívnejšie a prospešné účinky alkoholu, kým ľahkí pijani vykazovali silnejšie sedatívne účinky a apatiu. „Obe skupiny mali podobnú krivku koncentrácie alkoholu v krvi, ale účinky alkoholu boli výrazne odlišné. Inými slovami 150 mužských ľahkých pijanov a 150 mužov ťažkých pijanov, dať im každému presne rovnakú dávku alkoholu, ale ich mozgy zareagujú veľmi odlišne na túto látku, preto máme odlišné skúsenosti a nálady po spotrebe. Je to skutočne fascinujúce,“ povedala Andrea King, podľa stránok ScienceDaily.

Predpoklad alkoholizmu

Štúdia trvala dva roky a za dva roky od začiatku rozdelili ťažkých pijanov do štyroch skupín: tí, ktorí postupne znižujú pitie, tí, ktorí udržiavajú strednú alebo vysokú frekvenciu pitia a tí, ktorí zvyšujú epizódy pitia. Ľudia z poslednej skupiny tiež pili častejšie, vo väčšom množstve a trpeli viac následkami, súvisiacimi s konzumáciou alkoholu. Bolo u nich veľmi pravdepodobné, že sa u nich vyvinie diagnóza zneužívania alkoholu alebo alkoholizmu.

Prvá reakcia predpovedala ďalšie pitie

Porovnaním dlhodobých výsledkov každého jednotlivca s pôvodnou prvotnou reakciou na alkohol v laboratóriu vedci zistili, že prvá reakcia môže predvídať neskoršie pitie. U tých, ktorí zhoršovali svoje zvyky v konzumácii alkoholu, bola väčšia pravdepodobnosť, že na začiatku štúdie uvádzali pozitívne a povzbudzujúce účinky alkoholu a, samozrejme, platí to aj naopak.